Juraj Štyrák

Jak začala tvá učitelská kariéra? 

Začala na pohovore v JŠ Jílek, mojou nervóznou ukážkovou výukou, ktorá nestála za nič :D S učením som nemal žiadne skúsenosti, ale práve ochota priznať si, že učiť neviem, bola na začiatku veľmi dôležitá – hnala ma vpred. Množstvo školení, náslechov, supervízií a rád od mojich skúsenejších kolegov mi pomohlo uvedomiť si, čo znamená učiť kvalitne a tak, aby to bavilo študentov, aj mňa. 

Co máš na své profesi nejraději?

Pestrosť. Každý deň je iný – v pondelok učím na univerzite, v utorok vo firme, v stredu večerné kurzy, vo štvrtok v inej firme a v piatok zas individuálky. Stereotyp naozaj nehrozí. Lektor za týždeň stretne množstvo zaujímavých ľudí, ktorí majú toľko fascinujúcich príbehov – niekedy mám pocit, že sa pri výuke naučím od svojich študentov viac než oni odo mňa :) 

Co rád/a děláš, když zrovna neučíš?

Väčšinu svojho voľného času venujem športom. Fyzická aktivita je pre mňa veľmi dôležitá na udržanie rovnováhy, keďže lektorská práca je náročná hlavne mentálne. Preto rád po práci “vypnem” hlavu a jazdím dlhé hodiny na bicykli, hrám tenis, alebo leziem na lezeckej stene.

Jaký je podle tebe ideální učitel? 

Myslím si, že učiteľ môže študentovi “iba” ukázať cestu ako sa jazyk naučiť. Tých typických 90 minút výuky týždenne je vlastne naozaj málo, a preto ten rozhodujúci kus práce musí študent spraviť doma. Preto musí ideálny učiteľ vedieť študenta nadchnúť pre jazyk a ukázať mu jeho krásu. Potom sa z učenia stane záľuba a nie povinnosť, a to je základným predpokladom pre úspešnú cestu k ovládnutiu jazyka. Tak som sa k lektorstvu dostal ja – mal som šťastie na skvelého učiteľa, ktorý mi ukázal aké sú jazyky fascinujúce. Potom to už išlo samo :) 

Co se ti líbí v JŠ Jílek?

Lektorstvo je niekedy osamelé povolanie – keď učím denne na niekoľkých rôznych miestach, často sa stane, že celý deň nestretnem žiadneho zo svojich kolegov. U nás v JŠ Jílek na to myslíme, a preto sa každý týždeň stretávame na porade, ktorá má nielen informačnú funkciu, ale takisto dôležitú spoločenskú hodnotu – raz za týždeň sa všetci stretneme a máme možnosť pokecať o radostiach a ťažkostiach našej profesie. Vždy sa na tú poradu teším už niekoľko dní dopredu :) A to je iba jedna z vecí, ktorá ukazuje, že v našej jazykovke dbáme o to, aby sme boli tím. Spolu sa školíme, chodíme k sebe navzájom na náslechy do hodín, radíme si, inšpirujeme sa, a takto sa spolu zlepšujeme. 

Máš nějaký jazykový trapas?

Mám ich veľa, ale najviac mi utkvel v pamäti jeden z mojej letnej brigády vo Francúzsku. Pracoval som tam po maturite v jednom kempe na recepcii. Francúzsky som sa dohovoril celkom dobre, ale nebol som si v jazyku ešte vôbec istý. Jedného dňa prišiel do kempu na návštevu otec môjho šéfa. Samozrejme som znervóznel a pri snahe urobiť skvelý prvý francúzsky dojem som namiesto “enchanté” (čítaj ášanté) – tj. “teší ma”, povedal “à santé” (čítaj asanté), čo znamená “nazdravie”. Už chýbalo len vytiahnuť fľašu borovičky...